Keď sa prišli liečiť na oddelenie detskej onkológie, nikto nevedel, či prežijú. Dnes sú mnohí z nich dospelí ľudia, rodičia, ba dokonca aj jedna babička. Autorka Peggy Pažitná sa po rokoch stretla s bývalými pacientmi a prináša ich súčasné príbehy aj spomienky na ťažké životné obdobie ako posolstvo nádeje pre všetkých, ktorí sa boria s náročnými výzvami osudu. Počas prípravy knihy precestovala viac ako štyritisíc kilometrov po celom Slovensku a trvalo jej približne rok, kým absolvovala všetky plánované i neplánované návštevy v rodinách - navštívila tiež rodičov detí, ktoré svoj ťažký boj prehrali...
Autorka predstaví aj najvýznamnejšie lekárske osobnosti, ktoré stáli pri zrode detskej onkológie v Bratislave, a vráti sa k úplným začiatkom jej fungovania. Priblíži, ako sa v tých časoch pracovalo a ako sa oddelenie v mnohých ohľadoch rokmi modernizovalo. Knihu dopĺňa množstvo dobových aj aktuálnych fotografií.

„V čase písania tejto knižky je to skoro sedemnásť rokov, čo som sa znovu narodila.“ HENKA
„Uvidíme, čo mi život prinesie do budúcna. Nech to bude čokoľvek, bude to presne tak, ako to má byť.“ KATKA
„Byť mamou je pre mňa dar, naše deti sú vymodlené.“ VLADKA
„Všetkým onkologickým detičkám prajem nekonečné zdravie a veľa síl spolu s rodičmi, aby ten boj zvládli.“ JANKA
„Ak človek dostane druhú šancu, teší sa z každého dňa.“ IVETKA

Autorka o knihe:
Vekom človek nestarne, iba dozrieva, a tak postupne dozrievalo aj moje písanie. Knihy, ktoré som napísala, vznikali v rozmedzí dvadsiatich rokov. Bolo iné písať, keď som mala po tridsiatke, iné pomaly v štyridsiatke a iné teraz v päťdesiatke. Jedno však bolo, je a ostane rovnaké. Láska. Láska, ktorá sa rokmi nezmenšila ani nestratila.
Kniha ma obálku zelenú ako symbol a posolstvo nádeje. Nádej na uzdravenie v chorobe, na silu v ťažkostiach, na radosť v smutných dňoch. Nádej, ktorú vám nemôže nik vziať…