Dokonalý literárny senzibil zhmotnil imaginárneho pamätníka, vonkoncom nie vzorného kvintána spred prvej svetovej vojny, a zaznamenal jeho náramne živé a dôveryhodne pôsobiace svedectvo. Atmosféra, ktorej sa autor nadýchol z naivných kresieb či aranžovaných fotografií, vystačila na dramaticky gradovanú tragikomédiu dospievania v žoviálnej monarchii. Jeho hrdina Andreas Pohl sa úprimne vyznáva nielen z pubertálnych zmätkov a trápení, ale ako dietko z Viedne objavuje starý Prešporok, komentuje jeho všedný život i slávnosti a najmä ľudí, medzi ktorými žije. Tvorivá imaginácia vytvára dojem starého, náhodne objaveného rukopisu – spisovateľovu civilnú verziu krátkeho obdobia našich dejín. Epizódu možno nie až tak detailne dôveryhodnú, ako skvelý mystifikátor predstiera, no ktorá nás vie dokonale presvedčiť, že presne takto to mohlo byť.