Co vás přivedlo k fotografování a proč jste si vybral zrovna F1?
Fotografiu som si vybral úplnou náhodou, a to už ako mladý pubertiak, ktorý si hľadal záľuby. Vyrastal som v horskej osade Vyšné Hágy vo Vysokých Tatrách, takže veľa rozptýlenia s rovesníkmi tam nebolo, keďže som mal asi dvoch troch kamarátov v mojom veku. Nejako sa mi zapáčilo fotenie, moje prvé zábery boli portréty mojich spolužiakov z gymnázia v Poprade a tiež mojej rodiny. Popri tom som už intenzívne sledoval Formulu 1. S príchodom internetu som sa postupne dopracoval k tvorbe dvoch úžasných a legendárnych fotografov F1: Rainer Schlegelmilch (DE) a Paul-Henri Cahier (FR) fotili F1 od 60. rokov minulého storočia a boli zakladateľmi profesionálnej fotografie v F1. Najmä ich výtvarne ladená tvorba – akási osobná interpretácia sveta F1, ma nesmierne zaujala. Chcel som robiť rovnaké fotografie, ako oni. Tak som spojil vášeň pre F1 s fotografováním. prácou a odriekaním (ale aj flákaním školy) som sa napokon kľukatou cestou dostal do Formuly 1 ako fotograf na voľnej nohe. Bolo to presne na Veľkej cene Rakúska 2002. Odvtedy sa tam držím zubami nechtami.
Jaké byly vaše začátky, musel jste bojovat s velkou konkurencí fotografů, agentur?
Mal som 19 rokov, keď som prišiel do sveta F1. Rýchlo som zanechal vysokú školu a čoraz viac času som trávil v Nemecku práve v štúdiu Rainera Schlegelmilcha, ktorý si ma zobral pod seba ako učňa. Síce som preňho nefotil, robil som skôr v jeho archíve, no po každej Veľkej cene sa pozrel na moje diapozitívy a učil ma, čo robím zle a čo dobre. Bola to tá najlepšia škola. Schlegelmilch aj Cahier sa tak stali mojimi najbližšími priateľmi a mentormi. Ale aj napriek ich snahe som sa musel svetom F1 prebíjať zväčša sám. Rýchlo som pochopil, že robiť pekné fotky a zarobiť na seba sú úplne rozdielne dve veci... Konkurencia je tu tvrdá a postupne si všetko rozchytali najväčšie svetové agentúry, fotografov na voľnej nohe ubúda každý rok. Mňa v tomto športe udržala najmä neutíchajúca vášeň. Fotím samozrejme aj iné veci, než len F1 a motoršport. Nefotím všetky veľké ceny, vyberám si tie, ktoré sa mi oplatia najviac. Z 24 pretekov ročne som priemerne tak na 10-14 veľkých cenách. Mám nejakých stálych, ale aj nepravidelných odberateľov – tímy, sponzory, médiá... Celkovo sa to nazbiera tak, že ste na konci dňa spokojný, aj keď nie práve bohatý (smiech).
V jednom rozhovoru jste uvedl: Nemám žádnou oblíbenou fotku. Kdybych měl udělat knihu těch nejlepších fotek, tak si ji dokážu z těch záběrů poskládat tak, abych byl spokojený. Jak jste spokojený s vaší první knihou o F1 Umění závodit?
Kniha Umenie pretekať je dielo, na ktoré som veľmi hrdý. Aj keď v nej nájdete tiež osobne ladené texty – spomienky, nikdy nebudem schopný opísať všetko, čo som zažil a obetoval pre tento šport a túto vášeň. Nikdy nebudem vedieť presne opísať celý môj príbeh vo Formule 1. Je toho toľko veľa – radostí, trápení, frustrácií, krásnych fotiek, ušlých záberov aj ušlých klientov, nekonečné noci a dni za volantom na cestách, fotenie v horúčavách, ale aj v studenom daždi a nekonečné množstvo spomienok na konkrétne situácie, udalosti... Byť očitým svedkom písania histórie F1 je silný pocit. Byť na dotyk k autám na trati zažije naozaj málokto. No čo najviac svojich pocitov som dal práve do fotografií a následne do tvorby tejto publikácie. Je to skutočne výber mojich najlepších záberov za 23 rokov v F1, prehľadne rozdelené do kapitol – od šampiónov ako je Schumacher, Vettel, Hamilton či Verstappen, cez ďalšie známe tváre a celú dnešnú generáciu, keďže kniha pokrýva aj väčšiu časť sezóny 2025. Nájdete tam aj kapitoly o zákulisí F1, unikátne panorámy okruhov, venujem sa šéfom tímov, fanúšikom a dokonca aj celebritám. Nie je to len kniha umeleckých fotografií. Krásne zábery dopĺňajú encyklopedické informácie o pilotoch so štatistikami. Myslím si, že je to kniha do každej knižnice. Umelecko-estetická vec, ale aj informatívna a nadčasová.
Na co se v knize můžeme těšit? Co jste tam zahrnul a podle čeho jste vybíral, co určitě v této publikaci chcete mít.
Určite sa môžete tešiť na fotografie ako z National Geographic: starostlivo vybrané najlepšie dokumentárne zábery, k nim krátke, informatívne texty a spomienky, nádherné farebné dvojstranové fotky a hlavne prehľadne rozdelené do samostatných kapitol. Na podobných knihách som kedysi pracoval s mojím učiteľom Schlegelmilchom, ktorý má na konte množstvo slávnych publikácií a veľmi veľa ma naučil aj o tvorbe kníh. Výber správnych fotografií, ich zapasovanie do dizajnu a daného počtu strán je naozaj umenie. Každá strana musí hrať a dávať zmysel. Našťastie som knihu chystal so skúseným tímom vydavateľstva IKAR a predovšetkým s veľmi šikovnou dizajnérkou Barbarou Baloghovou. Je to zároveň prvá autorská kniha tohto druhu od (pôvodne) československého fotografa F1.
Co všechno se dá na fotografiích F1 zachytit?
F1 je naozaj fascinujúci šport. Až keď ho zažijete na vlastnej koži, pochopíte, prečo sú tie autá a ich piloti unikátni. Nič rýchlejšie a technologicky vyspelejšie na štyroch kolesách už nikdy neuvidíte. Do toho záujem verejnosti – je to jeden zo suverénne najsledovanejších športov na svete. So státisícami divákov, ktorí tvoria jedinečnú atmosféru na okruhoch. Zachytiť tento špeciálny svet vlastným okom je naozaj obrovská výzva. Portréty pretekárov, ktorí sa pripravujú v garáži na tréningy, akcia na trati, kde sa výtvarne snažíte nájsť, čo nevidí fotograf vedľa vás, elektrizujúca atmosféra na štartovom rošte len minúty pred štartom nedeľných pretekov – vyvrcholenie víkendu, ktorý aj pre vás začína na okruhu už vo štvrtok... A samozrejme pódiové oslavy, kde sa tlačíte o život ako v dave na koncerte Taylor Swift spolu s ďalšími kolegami a množstvom VIP hostí. Zachytiť každý moment víkendu kvalitne chce veľmi veľa praxe a úsilia. Ak po dlhom víkende prinesiete z tých desiatok tisícov záberov aspoň 150 použiteľných, ste radi.
Vaše kariéra fotografa už trvá přes 20 let. Baví vás to pořád stejně? A jak se tato práce v průběhu těch let proměnila?
Ak by ma to nebavilo, už dávno by som pracoval niekde inde. F1 nie je určite o peniazoch, ten boj o každé zvyšné euro vie byť vyčerpávajúci. Musíte mať vášeň pre tento šport a hlavne pre túto náročnú robotu, inak to stráca význam. Občas to milujete, občas nenávidíte. Tešíte sa z pekných fotiek a nenávidíte každú prekážku, ktorú vám F1 hodí pod nohy, alebo pred oči. Je to napätý vzťah, ale taký, ktorý vám dá na konci dňa viac, než vezme. Vyše 20 rokov takýchto zážitkov a skúseností dáte potom na tlačiarenský papier ako osobnú spoveď a zároveň životné portfolio vašej tvorby. Aj preto je kniha Umenie pretekať viac, než len ďalší kus v knižnici. F1 sa mení rokmi ako život sám. Menia sa pravidlá na trati, ale aj v biznise, je to živý organizmus. F1 za posledných 10 rokov podstúpila tvrdú komercializáciu, stal sa z toho tvrdý biznis, čo prináša svoje pozitíva aj negatíva. Pre nás je však rozhodujúce, ako veľmi sa menia podmienky práce – pribúdajú husté oplotenia okolo okruhov, nové zákazy a príkazy, šampionát sa sťahuje čoraz viac mimo Európu... Je toho veľa, no ako v každom biznise – buď sa tomu prispôsobíte, alebo odídete. A ja skutočne nikam neplánujem odísť... F1 je jednoducho vášeň na celý život.
Text: Kateřina Žídková
Foto: Paul-Henri Cahier
Správa cookies
Webové stránky používají k poskytování služeb, analýze návštěvnosti a personalizaci reklam soubory cookie. Využíváním našich služeb souhlasíte s používáním cookies.
