Literárny výskum osobnosti Terézie Vansovej a jej literárnej, vydavateľskej a osvetovej činnosti poskytuje fascinujúci obraz ženy odhodlanej, aspoň v rámci svojich možností, prispieť k blahu mnohých; ženy so silne zakoreneným rebríčkom hodnôt, ktorý si nielen vystavala, ale počas svojho života ho tiež nasledovala; ženy často osamotené a osamelé, stojace mimo hlavného prúdu ako literárne, tak aj politický či ideový, ženy ako zástupkyňa slovenskej inteligencie, avšak žijúce svoj život v úzkom spätí s vidieckym slovenským ľudom. Terézia Vansová si plne uvedomovala funkčnosť literárnej komunikácie na linke autor – čitateľ – dielo a považovala literatúru za jeden z nástrojov masovej komunikácie, vďaka ktorému bola schopná ovplyvňovať aj hodnotový rámec samotného čitateľa.