Čosi také by zlomilo azda každého muža: sledoval som, ako mi pomedzi prsty prekĺzava to, čo sa mohlo stať mojou budúcnosťou – navyše skôr, ako som to pevne uchopil. Nikdy by mi nenapadlo, že môžem prísť o ženu, ktorú ľúbim, ešte predtým, než si ju naozaj získam. Navštevujem ju denne a čakám – na nemožné, na znamenie, na to, že sa na mňa pozrie...
Stačil mi naňho jediný pohľad. Vo vedľajšom jazdnom pruhu pred semaforom sedel v aute muž, do ktorého som sa zaľúbila a za ktorého som sa vydala. Ľudia rozprávajú o láske, ktorá vyžaduje čas – človek sa musí postupne zaľúbiť. My sme sa však do seba buchli okamžite, a keď sa naše životy preplietli, už som nebola taká ako predtým. Bol to muž, ktorého som chcela prechovávať v srdci po celý zvyšok života a ktorého deti som túžila priviesť na svet. V zlomku sekundy sa začal náš spoločný život – a v rovnako krátkom čase sa skončil.
