Tak ako marec vystriedal apríl, tak počas jari v roku 2005 svet bdel pred Apoštolským Palácom v Ríme, pontifikát Jána Pavla II., ktorý sa blížil k bolestnému koncu, bol už za jeho života považovaný za jeden z najvplyvnejších v dejinách Kresťanstva za posledných dve tisíc rokov. Osem mesiacov po jeho zvolení za pápeža, 16. októbra 1978, podnietil Ján Pavol k revolúcii zmýšľania v jeho rodnom Poľsku – mravnou výzvou Studenej Vojny status quo, ktorá pomohla rozprúdiť medzinárodnú drámu, ktorá v roku 1989 vyústi do kolapsu komunizmu v Európe a demisiou Sovietskeho zväzu v roku 1991. Avšak, dopad pápeža Tisícročia na zvyšok sveta sa neobmedzoval iba na jeho rodnú oblasť. Počas prvých dvoch desaťročiach svojho pontifikátu, zohral Ján Pavol dôležitú úlohu aj v demokratickom prechode krajín rozprestierajúcich sa na rôznych miestach od Strednej a Južnej Ameriky až po Východnú Áziu, dokonca, ako univerzálny svedok morálky dôstojnosti ľudskej bytosti a hlavný svetový exponent univerzálnosti ľudských práv. Na sklonku svojej pozemskej púte, Ján Pavol II. - o ktorom svet veľa nevedel na začiatku jeho pápežskej služby - sa stal stelesnením skúšok, tragédii a víťazstiev v druhej polovici dvadsiateho storočia pre milióny ľudí.