Čo je ešte dnes zaujímavé na historickom románe opisujúcom udalosti, ktoré všetci viac-menej poznáme? V prvom rade to, že autor popri životopisnom rozprávaní o šéfovi SS Reinhardovi Heydrichovi a dvoch československých výsadkároch Jozefovi Gabčíkovi a Janovi Kubišovi, ktorých Londýn vyslal, aby ho zabili, odhaľuje vlastnú spisovateľskú stratégiu, definuje a občas i spochybňuje svoju pracovnú metódu a vytyčuje hranice, ktoré mu takéto literárne spracovanie vnucuje: má problém meniť svedectvá a obchádzať archívne materiály, odoláva nutkaniu vymýšľať si situácie, potrebuje poznať miesta, kde sa udalosti odohrali. V románe, rozdelenom do 250 krátkych kapitol, kde sa občas mieša história a pamäť, mladý stredoškolský profesor francúzštiny dokazuje, že je rovnako dobrý historik ako nadaný spisovateľ.