Emil z Lönnebergy – tak volali istého chlapca, ktorý býval v Lönneberge. Bol to malý svojrázny divoch, vôbec nie taký milý, ako ste vy. Hoci na pohľad vyzeral dosť milo, to treba uznať. Najmä keď práve nekričal. Mal modré oči, guľatú tvár s lícami ako červené ruže a svetlé, ako páperie jemné vlasy. Vyzeral akosi milo, až by sa mohlo zdať, že Emil je naozajstný anjel. No radšej si nič nenavrávajte. Mal päť rokov a silu ako menší vôl, býval na majeri Katthult, v dedine Lönneberga v Smalande. Prirodzene, rozprával smalandským nárečím, zlatko naše malé, no na tom nemohol nič zmeniť. V Smalande je to totiž bežné.